1. Generácia humínových látok
Prvá generácia huminových preparátov – tak sa dnes nazývajú komerčne vyrábané humínové prípravky, ktoré sa získavajú ťažbou a následnou fyzikálnou a chemickou úpravou suroviny podobnej uhliu. Jedná sa o nezuhoľnatenú časť organických látok, bežne nazývanú leonardit, oxyhumolit alebo kapucín. Už na konci 19. storočia zaznamenali nemeckí a ruskí vedci vysokú biologickú aktivitu týchto materiálov a od začiatku 20. storočia sa datuje priemyselná výroba týchto tzv. uhoľných humátov. Za viac než 100 rokov boli tieto technológie vylepšované až do dnešnej podoby. Všetky tieto technológie sú si ale navzájom veľmi podobné – spočívajú vo vyťažení suroviny a jej následnej úprave s cieľom získať humínové látky obsiahnuté vo východiskovom materiáli. Tieto látky vznikali vo vysokých tlakoch a teplotách v hlbinách zeme milióny rokov a je logické, že nízkomolekulárne časti huminového spektra a soli humínových kyselín boli, vzhľadom k svojej dokonalej rozpustnosti, za túto dobu vyplavené.
Humínové kyseliny, ktoré majú aj jedinečnú vlastnosť naviazať na seba ťažké kovy, tu síce zostali, ale za túto dobu na seba naviazali veľké množstvo týchto prvkov, ktorých je potom nutné čistený humát zbavovať, a tým sa získanie tohto typu humátu predražuje. Tieto produkty mnohokrát, podľa údajov výrobcov, obsahujú tiež nízkomolekulárnu časť humínového spektra. Výrobcovia najkvalitnejších humátov španielskej či americkej výroby deklarujú až 6% fulvokyselín, tieto údaje však treba brať s rezervou – ani najlepší ťažobný stroj neovplyvní zloženie ložiska leonarditu a výsledný humát bude mať iba tú časť humínového spektra, ktorá mu za milióny rokov zostala. Ďalší výrobcovia preventívne obsah fulvokyselín neuvádzajú.
